Ísť po ulici a len tak sa sama pre seba usmievať alebo sa usmiať aj na niekoho cudzieho...len tak rozdávať úsmevy a slnečný deň, aj keď bude za chvíľu pršať, a povedať si aký je krásny....len tak sa túlať a obdivovať tie krásne kvitnúce čerešne....a ešte krajšie ružové lupienky ako padajú na trávu, vytvárajú koberec, plný pohodlia...mám chuť si tam ľahnúť a nechať plynúť čas, len tak do neznáma...aj do tajomnej noci a potom sa kukať na hviezdy a nevšímať si chrobáky, a nejačať...len tak splynúť s tým všetkým a užívať si každý okamih, ktorý príde....starosti nechať odplávať a mávať im na šťastnú cestu, pretože viem, že sa nevrátia, a aj keď áno, tak ich slušne pozdravím, privítam ich a pošlem ich opäť na šťastnú cestu,....snívať, aj keď to nie je realita, je to moja pohonná hmota, ako auto na benzín alebo naftu, tak mňa poháňajú sny....pretože verím v ich splnenie....baví ma rozvíjať predstavy rôznych situácií....a len tak vytvárať rôzne konce...ako vo filme :)
...byť šťastná, pretože vtedy cítim vo svojej duši svetlo a teplo, ktoré je tak nenahraditeľné a nedá sa kúpiť....lebo keby sa dalo, stratilo by na svojej nevyčísliteľnej hodnote...
...nehnevať sa...pretože to marí celý ten sen...a všetko pekné...a je to také zbytočné, až to neviem opísať slovami....
....pozerať sa flegmaticky na tento svet je lepšie ako cez ružové okuliare?...:)
Komentáre