Hľadím do tmy, rozoberám všetko, čo ma napadne.
Hľadím do tmy a rozmýšľam nad zmyslom.....čoho?
Hľadím do tmy a vo svojej blízkosti rozoznávam obrysy postavy,
človeka, ktorý stojí predo mnou, a mlčí....
Hľadím do tmy a zaostrujem zrak, aby som odhalila jeho tvár.
Hľadím do tmy, ale nohy mám ako z kameňa, nemôžem ísť za ním,
a on stále mlčí....
Hľadím do tmy, a snažím sa vystrieť ruky a dotknúť sa ho aspoň
špičkou prstu.....nič...stále mlčí, a ja ho nemám na dosah.
Hľadím do tmy a mám pocit, že raz sa vzďaľuje a raz je mi na dosah....
Hľadím do tmy, obzerám sa vôkol a dúfam, že sa mi aspoň niečo zamarí.
Hľadím do tmy, ale nič....
Hľadím do tmy a prúd myšlienok je príliš silný na to, aby som spravila
krok, krok vpred alebo vzad...to je jedno...len aby som sa pohla.
Priveľa rozmýšľam. Asi by som si mala dať pauzu.
Hľadím do tmy a chcem mu niečo povedať, ale neviem ako a čo. Niečo mi
hovorí, že by ma aj tak nepočul. Nie žeby nechcel.
Hľadím do tmy a uvedomujem si, že v pocitoch mám chaos. Kiežby len v pocitoch.
Chcem v tom všetkom spraviť poriadok. Také niečo ako
„jarné upratovanie“.
Hľadím do tmy a chcem sa vydať na cestu, na cestu ďalej.
Hľadím do tmy, ale on tam stojí a ja sa neviem pohnúť z miesta. To ma ničí a
a moja sila sa stráca.
Hľadím do tmy a vo mne narastá hnev a odvaha zároveň.
Hľadím do tmy a vedľa mňa sa odrazu ocitá ďalšia osoba,
pozerám jej priamo do tváre, ale nemôžem
ju rozoznať, snažím sa, ale nič,....
Hľadím do tmy a cítim jeho dlaň na mojej, urobil krok vpred a ja s ním....
Hľadím do tmy a dúfam, že pominie. Cítim, ako sa vraciam.
Hľadím do tmy, a aj tá je iba metafora.
Komentáre